V dnešnej recenzii sa pozrieme na
kapelu z krajiny našich susedov. Pravia na Slovensku asi nebude veľmi
známa (hoci odohrala jeden koncert v Banskej Bystrici), tak začnime najprv
nejakými základnými biografickými údajmi. Kapela vznikla v roku 2014 a po
jednom EP a jednom singli vydala v minulom roku svoj debutový album pod
hlavičkou domácich Art of the Night/Sztuka Nocy Productions. Debutový album
zostal aj jediným, keďže sa kapela nedávno rozpadla a jej členovia sa
chystajú začať s novým projektom.
Po tomto faktografickom údaji sa teda
pozriem aj na hudobnú stránku veci. Na základe pohansky ladeného obalu by
človek asi čakal nejaký pagan metal, ale veci nie sú také jednoduché, ako sa
zdajú. Pravia totiž hrá či skôr hrala melodicky poňatý moderný death/thrash na
štýl Arch Enemy, novšieho Carcassu alebo možno aj Dismemberu, čiže kapiel,
ktorých inšpirácia vychádza z novšej tvorby kapely Kreator.
Album "Bestie ze Wschodu" spĺňa všetky
žánrové očakávania, ktoré od kapiel tohto typu máme. Veľmi hutný profesionálny
zvuk a viac než slušné inštrumentálne kvality. Gitarová hra je položená na
výborne zvládnutom sekanom thrashmetalovom riffovaní, ktoré dopĺňajú melodické
vyhrávky a sóla. Za arpegiá v úvode ôsmej piesne pomenovanej "Zmora" by
sa nemusela hanbiť ani nejaká techdeathová kapela. Bicie sú natriggrované, ako
to k štýlu patrí, ale neznejú ako plastikovo. Možno menšou chybou
produkcie je pomerne malý priestor pre basu, čo však možno pramení aj
z toho, že basa hraje len úlohu podkladu pre gitary. Vokály sú chrapľavé,
bez nejakého nároku byť ťahačom albumu. Na konci poslednej skladby si svoju
minútu slávy užije aj čistý vokál, ktorý podčiarkuje ambície kapely prebiť sa
k metalovému mainstreamu.
Kapela je na „archívoch“ označená
melodic death metal/deathcore a ozaj sa občas objavujú aj corové pasáže
ako v piatej skladbe "Implosion". Našťastie ich je poriedšie
a nedostávame sa do nejake idiocie, ktorá našepkáva poslucháčovi, aby si
dal naopak šiltovku Limp Bizkit a kričal „jumpthefuckup!“. Za pozitívum
považujem fakt, že kompozície sú pomerne členité a narozdiel od mnohých
štýlovo podobných kapiel sa nám Pravia nesnaží nasilu forsírovať šablónovité
piesne s podliezavými refrénmi. Na druhej strane však piesňam občas chýba
jednoznačnejšie vyvrcholenie, vďaka ktorým by človek spoľahlivo vedel odlíšiť
jednu pieseň od druhej.
Aby sme si to zhrnuli, aj bez využitia
práva útrpného som ochotný sa priznať, že sa album pohybuje v štýle, ktorý
mi už dlhé roky hovorí len veľmi málo. A ani Bestie ze Wschodiu to
nezmenia, hoci oceňujem produkciu i inštrumentálnu silu kapely. Nahrávku
by som zo svojho pohľadu označil ako nadpriemer, ku ktorému sa ja osobne len
sotva vrátim, ktorý však má ale potenciál si v svojom subžánri získať
poslucháčsku odozvu. Je to rozhodne vítaná alternatíva voči mnohým veľkým menám
(rovno spomeniem nový Kreator). Narozdiel od ich vyčerpaného a prepraného
poňatia Pravia dokázala do svojho debutového albumu vložiť dosť autenticity
a agresivity.
Hodnotenie: Nadpriemer
Napísal: N. KH
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára